Rozprávali
sme sa. Veľa. Bol šmutko. Plakal. Rozprával mi o ľuďoch,
dievčatách, minulosti. O tom aký bol a ako ho to trápi. A ja som
v tej chvíli vedela, že to je on. Ten zraniteľný a citlivý
chlapec. Navonok obrovský punkáč s dvoma tunelmi v uchu, milión
piercingami a ôsmimi tetovaniami. No vo vnútri krehká a zraniteľná
duša. A presne taký je! Človek, ktorého nikdy nechcem stratiť.
Človek, ktorý aj keby ma poslal do riti a v živote ma nechcel
vidieť, tak by som tu pre neho bola a navždy ho mala vo svojom
srdci. On. Môj najlepší kamarát. Dôležitejší ako všetky
minulé, budúce či terajšie lásky. Pretože kamarátstvo môže
trvať navždy. No vzťah sa raz aj tak skončí. Obaja sme v ten
večer plakali. Magický a krásny večer. Plakal. Skutočne s veľmi.
A ja som v tej chvíli vedela, že mi naozaj verí. Nech si každý
myslí čo chce. Ale toto bolo to najkrajšie čo mi mohol dať. Jeho
dôveru. Áno, všetky tie vyznania, ktoré sme si v ten večer
povedali boli super. "Mám Ťa strašne rád." "Povieš
mi to aj keď nebudeš opitý?" "Myslím to vážne! A
poviem Ti to aj ráno aj kedykoľvek!" Alebo. "Si úžasná.
Naozaj. A budem tu pre Teba aj keby ma pošleš do piče. Len mi
prosím aspoň raz za čas zavolaj ako sa máš ako sa Ti darí."
A ja? "Ty si úžasná osobnosť. Na nič sa nehráš.
Neskutočne si vážim, že Ťa mám vo svojom živote." Alebo.
"Mám Ťa strašne rada. A aj keby za mnou niekto príde a povie
mi na Teba hlúposti. Nebudem mu veriť. Pretože Ťa poznám. Viem,
že si sa zmenil. A budem tu vždy. Som šťastná, keď si
šťastný..." Proste sme len tak sedeli. Každý na svojej
strane linky, každý na svojej posteli. Každý sám a predsa spolu.
Plačúci nad tým aké máme neskutočné šťastie, že sa navzájom
máme. A vieš čo? Možno si to už nepamätá. Predsa toho veľa
vypil. No dôležité je čo povedal. A ak ma náhodou niekedy bude
trápiť, či ma má rád. Spomeniem si na včerajší večer. Krásny
a dôverný večer. Náš večer.
Smejko
Komentáre
Zverejnenie komentára