Rozprávali sme sa. Veľa. Bol šmutko. Plakal. Rozprával mi o ľuďoch, dievčatách, minulosti. O tom aký bol a ako ho to trápi. A ja som v tej chvíli vedela, že to je on. Ten zraniteľný a citlivý chlapec. Navonok obrovský punkáč s dvoma tunelmi v uchu, milión piercingami a ôsmimi tetovaniami. No vo vnútri krehká a zraniteľná duša. A presne taký je! Človek, ktorého nikdy nechcem stratiť. Človek, ktorý aj keby ma poslal do riti a v živote ma nechcel vidieť, tak by som tu pre neho bola a navždy ho mala vo svojom srdci. On. Môj najlepší kamarát. Dôležitejší ako všetky minulé, budúce či terajšie lásky. Pretože kamarátstvo môže trvať navždy. No vzťah sa raz aj tak skončí. Obaja sme v ten večer plakali. Magický a krásny večer. Plakal. Skutočne s veľmi. A ja som v tej chvíli vedela, že mi naozaj verí. Nech si každý myslí čo chce. Ale toto bolo to najkrajšie čo mi mohol dať. Jeho dôveru. Áno, všetky tie vyznania, ktoré sme si v ten večer povedali boli super. "Mám Ťa strašne rád." "P