Preskočiť na hlavný obsah

Toto sme my!

Smejko

Som dievča ktoré žije v meste oblkopenom kopcami a horami. Milujem prírodu. Vždy keď mi je smutno alebo ma niekto (punkáč, mamka, brat) naserie tak sa idem prejsť. Som strašne žiarlivá, hlavne keď ide o môjho najlepšieho kamoša alebo frajera. Nie som veľmi pekná. Takže si láskavo prestaňte namýšľať. Som blázon. Rada píšem a čítam. Nežná rockerka? Myslím, že aj takto by sa ma dalo charakterizovať. Či nie? Ktovie, možno to raz budete môcť posúdiť sami...

Jelly


Moja prezývka je Jelly. Znamená to žiarlivka. Aspoň tak ma pomenoval Môj Emák. Som tvrdohlavé, úprimné, 18 ročne dievča ktorého motto je: Čo máš na mysli to aj na jazyku. Rada sa smejem, chodím na prechádzky. Len tak kde ma srdce zavedie. Teda počkať! Ja srdce nemám. Čiže kde ma zavedie môj mozog. Ak neviem kde isť? Idem vždy rovno. Som veľmi citlivá, veľa rozmýšlam čo je správne a čo nie. Taktiež rada zachytávam momenty z môjho života na fotografiách. Som veľmi ale naozaj veľmi žiarlivá. Hlavne čo sa týka Môjho Emáka. Mojou láskou je moja posteľ. Obľúbená činnosť? Spánok. Viete ako som spomínala vyššie že som úprimna? To som! Tak ak ste si náhodou prečítali že smejko nieje pekná tak to je klamstvo. Je to najkrajšia nežná rockerka akú poznám.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zoznámenie s emákom

Zoznámenie s Emákom? Ako si to predstavujete? Určite nie tak ako sa to skutočne stalo. Stáli sme v kruhu. Partia ľudí kde stál aj on...dlhé hnedé vlasy ktoré mu padali do tváre tak, že ste mu nevideli ani akej farby má oči, celý v čiernom, zahľadený do mobilu a prehrabávajúci si každú minútu tie neposedné vlasy. Ale aj napriek tomu som si ho všimla ako prvého. Zo začiatku som nevedela ako sa volá preto som ho volala Emák. Chvíľu bolo ticho. Nevidávali sme sa ani nič. Tak sme sa stretli o mesiac. Hrali sme spolu karty s kamarátmi a ani neviem ako no všetci sme sa rozdelili a každý išiel preč a ja som tam s ním ostala sama. Mal pri sebe gitaru, en tak si brnkal. Z ničoho nič som sa začala smiat. Nevedela som o čom s ním kecať. Tak som povedala prvú vec čo ma napadla:  „Hráš?“ ukázala som na gitaru. Čo Vám poviem, bola som originálna. Spýtal sa ma či viem niečo zahrať. Povedala som že na klavíri viem Kohútik jarabíka . A ako naschvál bol v miestnosti klavír za ktorý som si mala sadnú...

Papek je fajn slovo...

Ak čakáte nejaký poeticko umelecký opis mojich pocitov tak nie. Dnes si nebudem brať servítku pred ústa. Nasral ma. Totálne. Nechápem ako môžu byť chlapi také papeky. Ako vážne. Práve som hodinu strávila v sprche, kde som miesto normálnych hygienických úkonov pogovala a metala svojím akože čírom. Nie, nechcete si to predstaviť! Ostala by som tam aj dlhšie. Bojleru sa zachcelo spánku alebo čoho a zrazu tiekla studená voda. Už ma fakt nikto nemá rád. Ano ten poondiaty bojler. Hej, už prejdem k veci. Takže, problém = žena. Teda, nie každá žena. Tá jeho. Ako nepoznám ju veľmi ale neznáša ma. Čiže je to tak. Dnes mi napísal jednu správu. Alebo dve. No dobre, maximálne tri. Haló, zobuď sa! Nesprávaj sa jak najväčší papek a láskavo mi odpíš!! Hah, môžem to hovoriť koľko chcem. To je jak do vetra. Na jednej strane sa o neho bojím na druhej viem, že je v pohode. Veď viete, to magické prepojenie funguje aj keď sa z neho stáva ignorant. Porazí ma. Joj, ľúbim ho jak koňa. Takého kamkovského. A mo...