Ak
čakáte nejaký poeticko umelecký opis mojich pocitov tak nie. Dnes
si nebudem brať servítku pred ústa. Nasral ma. Totálne. Nechápem
ako môžu byť chlapi také papeky. Ako vážne. Práve som hodinu
strávila v sprche, kde som miesto normálnych hygienických úkonov
pogovala a metala svojím akože čírom. Nie, nechcete si to
predstaviť! Ostala by som tam aj dlhšie. Bojleru sa zachcelo spánku
alebo čoho a zrazu tiekla studená voda. Už ma fakt nikto nemá
rád. Ano ten poondiaty bojler. Hej, už prejdem k veci. Takže,
problém = žena. Teda, nie každá žena. Tá jeho. Ako nepoznám ju
veľmi ale neznáša ma. Čiže je to tak. Dnes mi napísal jednu
správu. Alebo dve. No dobre, maximálne tri. Haló, zobuď sa!
Nesprávaj sa jak najväčší papek a láskavo mi odpíš!! Hah,
môžem to hovoriť koľko chcem. To je jak do vetra. Na jednej
strane sa o neho bojím na druhej viem, že je v pohode. Veď viete,
to magické prepojenie funguje aj keď sa z neho stáva ignorant.
Porazí ma. Joj, ľúbim ho jak koňa. Takého kamkovského. A možno
to vyzerá, že som v pohode. Ale nie som. Proste nie. Nechcem ho
stratiť. Síce je to občas riadny kus paka ale aj tak...
Záleží mi na ňom. Možno aj viac ako by malo.
Smejko
Záleží mi na ňom. Možno aj viac ako by malo.
Smejko
Komentáre
Zverejnenie komentára