Preskočiť na hlavný obsah

Papek je fajn slovo...

Ak čakáte nejaký poeticko umelecký opis mojich pocitov tak nie. Dnes si nebudem brať servítku pred ústa. Nasral ma. Totálne. Nechápem ako môžu byť chlapi také papeky. Ako vážne. Práve som hodinu strávila v sprche, kde som miesto normálnych hygienických úkonov pogovala a metala svojím akože čírom. Nie, nechcete si to predstaviť! Ostala by som tam aj dlhšie. Bojleru sa zachcelo spánku alebo čoho a zrazu tiekla studená voda. Už ma fakt nikto nemá rád. Ano ten poondiaty bojler. Hej, už prejdem k veci. Takže, problém = žena. Teda, nie každá žena. Tá jeho. Ako nepoznám ju veľmi ale neznáša ma. Čiže je to tak. Dnes mi napísal jednu správu. Alebo dve. No dobre, maximálne tri. Haló, zobuď sa! Nesprávaj sa jak najväčší papek a láskavo mi odpíš!! Hah, môžem to hovoriť koľko chcem. To je jak do vetra. Na jednej strane sa o neho bojím na druhej viem, že je v pohode. Veď viete, to magické prepojenie funguje aj keď sa z neho stáva ignorant. Porazí ma. Joj, ľúbim ho jak koňa. Takého kamkovského. A možno to vyzerá, že som v pohode. Ale nie som. Proste nie. Nechcem ho stratiť. Síce je to občas riadny kus paka ale aj tak... 
Záleží mi na ňom. Možno aj viac ako by malo.  
Smejko

Komentáre